Kuchári o varení na horskej chate Magurka: prostredie je menej stresujúce.

Kuchári Zolo a Martin varia na chate Magurka. Aj keď ani jeden z nich nie je z Liptova, pravidelne tu prichádzajú v týždňových zmenách. Starajú sa o prechádzajúcich turistov či ubytovaných hostí aby nezostali o hlade. Prečo práve na Magurke? Čo varia najradšej? To všetko sa dozviete v krátkom rozhovore.

Ahojte, na úvod sa rovno opýtam, odkiaľ ste na Magurku prišli?

Zolo: Na Magurku som sa dostal z mesta Vráble, kde bývam a kde som aj posledných 15 rokov pracoval.

Martin: Pochádzam z mesta Vráble, ale bývam v obci Tajná. Na Magurku som prišiel len pred nedávnom, keď hľadali novú posilu do tímu.

Čo viem, tak varíte úž dáku tu chvíľu. Ako dlho a ako ste sa k tomu vlastne dostali?

Zolo: K vareniu som sa dostal už na strednej škole. Odvtedy som v podstate stále v spoločnom stravovaní. Už to bude zhruba 20 rokov.

Martin: So Zolim sme boli spolužiaci, obaja sme kuchárčinu študovali. Bude to už pekných pár rokov!

Prečo práve varenie na horskej chate? V čom je to iné oproti reštaurácii napríklad v meste?

Zolo: Priznám sa, ja osobne som nikdy nebol veľký turista, no prírodu mám rád od svojho detstva. Keď som dostal túto ponuku, bola to pre mňa výzva. No neváhal som a išiel to skúsiť. Osobne si myslím, že rozdiel medzi prácou v meste a na horskej chate je v tom, že sem chodia ľudia za prírodou, vypnúť od bežného života, od stresu a starostí. Je príjemné sa s niekym porozprávať, kto práve prišiel z túry alebo mal pekný zážitok v okolí. Naopak, v meste sú ľudia viac uponáhľaní a viac v strese. To sa občas odrazilo aj na správaní.

Martin: Pracoval som doteraz v reštauráciách a hoteloch v meste. Varenie na horskej chate je pre mňa zmena a zatiaľ je to super. Na okolo je pekná príroda, super ľudia, oproti mestu je to hlavne menej stresujúce prostredie.

Čo je podľa teba špecialita jedálnička na Magurke? Na čo sa môžu hostia tešiť?

Zolo: Myslím si, že pre chatu Magurka je základ udržať tie tradičné jedlá typické pre región Liptov. Veď na Magurke sme #akovolakedy. Zároveň varíme z kvalitných surovín a nie polotovarov, toho sa snažíme vyvarovať. K tomu samozrejme patrí aj kvalitné slovenské pivo Kaltenecker a výborná káva.

Martin: Dávame prednosť kvalite pred kvantitou, na jedálničku máme, ako Zolo uviedol, jedlá charakteristické pre región. Špecialita je určite steak z kvalitného mäska.

V dnešnej dobe sa hovorí sto ľudí, sto chutí. Ako chata reaguje na rôzne diéty či požiadavky návštevníkov a ubytovaných hostí?

Zolo: Áno, v dnešnej dobe je ľudí s diétou alebo obmedzením na stravu čoraz viac, preto sa snažíme aj v tomto smere vyjsť našim hosťom v ústrety. Pokiaľ sa nahlásia vopred alebo aj osobne pri príchode, nájdeme spoločné riešenie aby nikto nezostal hladný :).

Martin: Určite vychádzame zákazníkom v ústrety, ak je to v našich možnostiach. Ideálne je, keď o výnimkách vieme dopredu aby sme sa na to mohli pripraviť.

Ako často varíš potom doma? A čo najradšej?

Zolo: Je to rozdielne v letných mesiacoch, ktoré sú o niečo intenzívnejšie. Keď je sezóna a mám voľno, vtedy od kuchyne rád vypnem. Inak navarím s radosťou či už sebe alebo celej rodine. Asi nemám jedno jedlo, ktoré pripravujem najradšej. Priznám sa, ja varím všetko rád :).

Martin: Doma varím hlavne cez víkend. Najradšej mám slovenskú kuchyňu ale rád aj experimentujem. Nemám len jedno obľúbené jedlo.

Práca na Magurke znamená, že dosť cestuješ. Príde ťa rodina občas navštíviť?

Zolo: Samozrejme, že áno. Nie je to vždy tak často, ako by sme chceli, ale párkrát sa to podarí. Aj majitelia nám v tomto vychádza v ústrety a panuje vždy príjemná atmosféra.

Martin: S deťmi som tu už bol. No dúfam, že prídu čokosko, aby si aj oni prešli Magurský zlatý chodník.

Možno trošku záľudná otázka na záver, ako často doma umývaš riad?

Zolo: Pravidelne keď varím, tak umývam aj riad. Nemám s tým najmenší problém ;).

Martin: Keď je treba, tak umývam riady každý deň :).

Ďakujem vám za rozhovor, vidíme sa na Magurke!

Text: Petra Jurečková
Foto: Archív chaty Magurka